O tom, ako Čiarový kód prepísal architektonický „dress code“ Osla  

Súbor výškových multifunkčných budov v nórskej metropole dostal meno Barcode na základe vizuálnej podobnosti s čiarovým kódom. Ide o miesto, ktoré si nemôže nechať ujsť žiaden cestovateľ so slabosťou pre inovatívny urbanizmus. Kým sa vydáte na výlet na sever, pozývame vás do Škandinávie aspoň sprostredkovane – v riadkoch nižšie sa dozviete viac o zaujímavej (a nie celkom jednoduchej) ceste jednej veľkej idey, ktorá navždy zmenila panorámu Osla.  

Oslo je jedno z najrýchlejšie sa zaľudňujúcich európskych miest. Táto urbanistická prognóza v spojení s priam posvätným postavením prírody v škandinávskom ponímaní mohla ústiť do jediného riešenia – budovať projekty orientované do výšky, čo by pokrylo dopyt po nových rezidenčných aj komerčných priestoroch, a to pri minimálnom zásahu do nezastavanej zelenej plochy. 

Mrakodrapy v Osle? Kto to kedy videl?! 

Lenže, je tu jeden háčik. Nóri sú zanietení tradicionalisti. „Svoje“ Oslo dlhý čas poznali ako mesto s nízkymi budovami, ktorých monotónnu priamku striech sem-tam preťala kostolná veža. Preto keď sa prvýkrát začalo hovoriť o ambicióznom pláne postaviť v priemyselnej štvrti mesta, na mieste bývalých dokov, novú modernú štvrť tvorenú sústavou výškových budov, reakcie verejnosti boli menej než vlažné.  

Podpisovali sa petície proti zahájeniu stavby a nórsky denník Aftenposten dokonca označil Barcode za najkontroverznejší development, aký kedy Oslo malo. Nebolo to prehnané tvrdenie – v ankete z decembra 2007 sa viac ako 70 percent obyvateľov Osla vyjadrilo, že žiaden Čiarový kód vo svojom meste nechce. Mrakodrapy v Osle? Kto to kedy videl?! 

Jeden z architektov Barcode projektu, Geir Haaversen, k tomu vtedy vydal pragmatické vyjadrenie: „Musím si zvykať na zmenu, pretože ľudí pracujúcich a žijúcich v Osle je stále viac a viac. Stromy tu majú cenu zlata, Nóri si potrpia na výlety do prírody, takže jediným východiskom je hustejšie osídľovanie a stavanie do výšky.“ 

Nóri si na túto zmenu nielen zvykli a projektu Barcode rokmi odpustili jeho doslovné vyčnievanie zo štandardnej zástavby, ale dnes sú pyšní, že mesto získalo štvrť, o ktorej sa píše všade vo svete. Svojím konceptom aj realizáciou tvorcovia ukázali, že sa oplatí nebáť sa počiatočného negatívneho prijatia, keď sú si istí kvalitou svojho nápadu. A o kvalitatívnej úrovni Barcode si dnes málokto dovolí pochybovať.  

Rozličné prístupy, jednotný rukopis celku 

Tucet výškových budov skolaudovaných pred piatimi rokmi je súčasťou časti mesta Operakvarteret v okrsku  Bjørvika. Čo robí budovy už na prvý pohľad výnimočnými, je ich výstrednosť, ktorá zaujme, no neprebíja jednoliatosť celku. Na projekte participovalo niekoľko popredných európskych architektonických ateliérov a každý tím prišiel so svojou vlastnou víziou, ako si predstavuje štýlovú výškovú budovu, čo tak alebo onak búra konvencie. Jednou z vizuálne najpozoruhodnejších je budova pripomínajúca trojdimenzionálnu skladačku Tetris.

Dnes sa nachádza na mieste 12 jedinečných stavieb, z ktorých každá jedna by pútala pozornosť aj ako samostatný projekt, no napriek tomu si – postavené v rade vedľa seba – nijako neprotirečia ani nezavadzajú, a vynikajú ako homogénny celok. Rozličnými prístupmi k fasádam a hmote pritom výstižne napĺňajú metaforu čiarového kódu, kde každá z línií má inakšiu hrúbku, no spoločne tvoria zmysluplný odkaz.  

Byty, firmy, bohatá občianska vybavenosť aj veľa zelene

Súčasťou Barcode projektu je takmer 400 bytov, zatiaľ čo niektoré z budov slúžia výhradne na komerčné využitie ako sídla pre popredné nórske aj medzinárodné spoločnosti. Na úrovni ulice sa nachádza približne tridsiatka reštaurácií, kaviarní, galérií, služieb a obchodných prevádzok pre posilnenie občianskej vybavenosti.

Zelené strechy tvoria 50 % strešnej plochy a nezastavané priestory medzi jednotlivými budovami nie sú nikdy užšie ako 12 metrov. Vďaka tomuto striktnému pravidlu sa podarilo zachovať dostatok priestoru pre kultivovanú zeleň aj prienik prirodzeného svetla a zároveň sa nenarušila vzdušnosť napriek značnej rozlohe bezmála 1 000 000 metrov štvorcových obytných a kancelárskych priestorov.  

Čerešne City (sa) inšpirujú! 

Tu sa končí príbeh jednej urbánnej inšpirácie a už sa tešíme, ako vám predstavíme tie ďalšie. Čerešne City totiž nevznikajú len tak izolovane, „na papieri“. Sú výsledkom autorských ideí ITB Development a ateliéru Architekti Šebo Lichý, ale rovnako aj nespočetných poznávacích ciest za výnimočnou architektúrou u nás a vo svete. Pretože architekti, ktorí nedovidia ďalej ako po vlastný skicár, by boli rovnako smutný úkaz ako spisovatelia, ktorí nečítajú knihy.