Prečo nie je rozumné približovať sa k úľu vo flísovej bunde a ktorým typom medu si osladiť kávu? Aj o tomto sme sa zhovárali s Tomášom Blaškovičom, včelárom s viac ako 35-ročnou praxou a spolutvorcom významného ekologického projektu Dúbravské včielky.  

Najsladšie, čo našli egyptológovia v Tutanchamónovej hrobke, bol med – čerstvý a jedlý aj po vyše 3 000 rokoch! Technológia, ktorú včely používajú pri produkcii medu, sa nemení už 150 miliónov rokov a  o vzácnosti „tekutého zlata“ svedčí aj fakt, že na výrobu 500 gramov medu je potrebné nazbierať nektár z približne dvoch miliónov kvetov. Nielen produkt, aj samotný život včiel fascinuje.   

Zo štatistik vyplýva, že za každé tretie sústo jedla môžeme ďakovať opeľovačom. Prečo majú medzi nimi práve včely prominentné postavenie?   

Včely sú predstaviteľom veľkej skupiny opeľovačov, okrem opeľovania však vyrábajú aj med a ďalšie produkty, a tak sú na rozdiel od ostatných viac v popredí. Sú pre nás dôležité aj kultúrne. Takmer každý sedliak v minulosti včely choval. Mnohí majú aspoň nepriamu skúsenosť so včelami. Veľa ľudí niekedy v živote pomáhalo niekomu z rodiny alebo známym vytáčať med. Vôňa vosku, peľu a medu je jednou z vôní, ktoré máme vryté v pamäti z prázdnin u starých rodičov. 

Všetky druhy organizmov však majú v ekosystéme svoje miesto, na každom z nich záleží. Ich vzájomné vzťahy vytvárajú a udržujú podmienky aj pre naše prežitie. Ľuďom sa ale prirodzene niektoré druhy páčia viac, iné menej. Včely sú populárne, komáre nenávidíme, tie pritom tiež opeľujú kvety – krv sajú len samičky – a sú dôležitou zložkou potravy iných živočíchov. Včelám žihadlo odpustíme, no komárom sosák nie. 

Je niečo, čo vás aj po toľkých dekádach strávených v okolí úľov neprestáva fascinovať?  

Spôsob života, komunikácia, rozmnožovanie, schopnosť adaptácie... azda všetko na včelách je zaujímavé. A čím viac ide človek do hĺbky, tým je to zaujímavejšie. Viete napríklad, prečo včely si na zimu neukladajú priamo nektár, ale vyrábajú z neho med? Pre ten istý dôvod, prečo my z ovocia robíme lekváry. Je to spôsob konzervácie. Nektár je príliš riedky, skvasil by. Odparením vody sa zvýši koncentrácia cukrov. Tá bráni kvasinkám v aktívnom raste a rozmnožovaní. Kvasinky v mede aj v lekvári síce sú, ale v neaktívnej forme. 

Koľko včelárstiev je na Slovensku a ako sa každý z nás môže pričiniť o to, aby sa včelám žilo lepšie?  

Včelstiev je na Slovensku približne 300 000. Ľudia, ktorí majú záhrady, môžu pomôcť najmä tým, že obmedzia pri starostlivosti o svoju záhradu používanie pesticídov. A ak ich aj používajú, nech dodržiavajú návody na použitie a neprekračujú odporúčané dávky a uprednostnia ekologické prípravky pred chemickými. Ak niekto túži začať včeláriť, nech naberie odvahu a začne. Ostatní najviac podporia včelárov tým, že budú kupovať kvalitné medy priamo od včelárov.  

Ste garantom projektu Dúbravské včielky, ktorý funguje pod záštitou celobratislavskej iniciatívy Mestské včely. V čom spočíva význam tohto projektu?  

Chceme ukázať, že sa dá na verejný priestor pozerať aj inak, ako doteraz, a že mestská zeleň má aj iné dôležité funkcie, ako len estetickú. Starostlivosť o ňu nespočíva len v kosení. Som rád, že mesto aj jednotlivé mestské časti to pochopili a Bratislava sa v tomto smere mení. Zmena prístupu k mestskej zeleni je jedným z adaptačných opatrení v kontexte dôsledkov klimatickej zmeny, ktorej čelíme. 

Dôležitým pilierom projektu je poukázanie na dôležitosť ostatných opeľovačov, ktoré nepotrebujú len samotné kvety, ale aj rôzne typy biotopov. Napríklad motýle potrebujú aj listy rôznych rastlín, ktorými sa živia ich húsenice. A rôzne biotopy potrebujú po celý rok, nielen niekoľko týždňov.  

Ďalšou dôležitou súčasťou projektu je vzdelávanie a ekovýchova. Každoročne robíme v spolupráci s miestnym úradom prednášky spojené s exkurziou pre deti zo základných škôl z Dúbravky. 

V neposlednom rade je v rámci projektu dôležitý aj samotný med. Med zo včelstiev vytáčame raz ročne priamo na úrade.  

Koľko úľov sa vám k dnešnému dňu podarilo v Dúbravke „skolaudovať“ a  aká je odozva obyvateľov?  

Umiestnili sme sem 6 včelstiev. Nie sú to, samozrejme, jediné včely v okolí. Určite bolo dosť včelárov v Dúbravke aj pred spustením projektu. Odozva je veľmi pozitívna. Nik sa zatiaľ nesťažoval, dokonca aj keď je priamo pred areálom Miestneho úradu, kde sú umiestnené včelstvá, zastávka MHD.  

Súčasťou úľov Dúbravských včielok sú prehľadné informačné tabule. Sú alebo budú pre verejnosť dostupné aj ďalšie osvetové aktivity, napríklad moderované prehliadky?  

Vnímam rastúci záujem najmä škôl o exkurzie a prednášky. Každoročne niekoľko takýchto exkurzií pre školy v spolupráci s mestským úradom realizujeme, ale sme kapacitne a časovo obmedzení. Určite budeme hľadať možnosti, ako tento dopyt uspokojiť. 

Aké sú pravidlá „včelej etikety“, taktného a bezpečného správania sa v blízkosti úľov?  

Včely si bránia najmä bezprostredný priestor pred úľom. Ak ste ďalej od úľa, nemajú dôvod na vás vyletieť a včely zbierajúce nektár a peľ na kvetoch v záhrade na vás tiež útočiť nebudú. Zo včiel netreba mať strach, ale zdravý rešpekt je na mieste. V blízkosti úľa treba byť pokojný a nerobiť prudké pohyby.  

Ak už včela zaútočí, alebo sa vám zamotá do vlasov, najlepšie je ju zatlačiť a nesnažiť sa ju odohnať alebo snažiť sa ju z vlasov oslobodiť živú. Včely dráždi elektrický náboj, vrátane statickej elektriny. Preto mieria na vlasy alebo na chlpaté oblečenie, najhoršie sú z tohto pohľadu flísové bundy. Z rovnakého dôvodu sa k včelstvám nepribližujeme so psami. 

Pri prípadnom pichnutí treba vytiahnuť žihadlo. Ak sa ho však snažíte chytiť medzi prsty a tak vybrať, stlačíte jedový vačok a vstreknete si jeho obsah do tela. Preto je najrozumnejšie žihadlo vyškrabnúť. 

Prejdime od rozprávania o včelách k medu, a rovno k tomu bratislavskému. Mnoho ľudí má voči nemu výhrady kvôli predsudku, že mestský med nie je taký čistý ako dedinský. Je to naozaj tak?   

To je skutočne len predsudok. V Bratislave sa starám o včelstvá na 16 rôznych miestach po celom meste a všetky produkujú chuťovo zaujímavé, kvalitné medy. Je to dané veľkou pestrosťou nektárodajných rastlín, krov a stromov. Opakovane sme dávali kvalitu medov z Bratislavy posudzovať  akreditovanými laboratóriami na Slovensku aj v zahraničí a vždy sa potvrdila ich vysoká kvalita.  

Predsudkom sa stáva aj predpoklad, že mestá sú viac znečistené ako vidiek. Z pohľadu včiel zeleň v mestách neobsahuje pesticídy, ktoré sa používajú v konvenčnom poľnohospodárstve na vidieku. Včely v mestách preto prosperujú minimálne rovnako dobre, ako na vidieku.  

Často sú podmienky v mestách pre opeľovače priaznivejšie ako v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, kde sa počas hlavnej sezóny intenzívna jednodruhová znáška strieda s dlhými bezznáškovými obdobiami. V meste sú tie zdroje znášky pestrejšie a lepšie rozdelené v čase. Možno v priemere včely v meste prinesú za rok menej medu ako na vidieku, ale celkovo majú včelstvá v meste lepšiu kondíciu.  

Aký je váš najobľúbenejší medový recept?  

Jednoznačne čerstvý domáci kváskový chlieb s maslom a medom! Osobne medom nahrádzam cukor, takže ho používam napríklad aj na sladenie kávy. Na to sú vhodné chuťovo menej výrazné medy, napríklad agátový alebo niektoré kvetové medy.  

Tip na výlet: Ak sa chcete o Dúbravských včielkach dozvedieť viac, vyberte sa priamo k úľom na Žatevnej ulici. Z Čerešní ste tam už za polhodinku svižnej chôdze.